Zlozvyky koní

Mnohé kone si veľmi zle privykajú na samotu v boxe, najmä ak nemajú dostatok pohybu. Väčšina koní strávi až 23 z 24 hodín vstajni - nečudo, že sa naučia mnohým necnostiam. Preto dostatočným pohybom a zamestnaním koňa je možné zabrániť, aby sa kôň naučil zlozvykom.

Požieranie podstielky

Niektoré kone z dlhej chvíle žerú podstielku. Ak je kvalita slamy horšia, môžu si spôsobiť poškodenie dýchacích orgánov. Ak zistíme tento neduh, je vhodné pokropiť slamu zriedeným dezinfekčným prostriedkom (lyzol, kreolin) - kôň potom stratí chuť požierať ju. Inou možnosťou je podstielanie pilinami alebo rašelinou.

Kopanie do stien

Ďalším zlozvykom je hrabanie či kopanie do dverí boxu. Následkom toho sú poranené končatiny. V tom prípade je vhodné zamrežovať hornú polovicu dverí, čím sa znemožní koňovi tesne pristúpiť ku dverám boxu a kopaním si zraniť nohy.

Požieranie dreva

Okusovanie dverí a bokov boxu je častý, no veľmi nebezpečný návyk. Ostré a malé triesky môžu spôsobiť hnisavé rany. Preto drevo v takomto prípade natrieme silným dezinfekčným roztokom alebo pastou Formular DC.

Požieranie trusu, hliny

K požieraniu vlastného trusu a hliny vedie zväčša nedostatok minerálov, preto by bolo vhodné umožniť koňovi prístup k minerálnemu lizu. Najvhodnejšie miesto je priamo v žľabe.

Klkanie

Ku klkaniu dochádza, keď sa kôň nudí, alebo je v styku s iným klkajúcim koňom. Preto je vhodné oddeliť klkavého koňa od ostatných. Takisto sa kôň zvykne naučiť klkaniu, keď sa skrmuje priveľa cukru. Začne olizovať dvere, žľab a pozvoľna začne klkať. Ak sa kôň pri klkaní opiera hornými zubami o žľab alebo okraj dverí, ide o klkanie s oporou. Podľa obrúsených horných zubov možno poznať, že kôň má uvedený zlozvyk. Niektoré kone klkajú bez opory (tzv. hltanie vzduchu). Tento typ klkania sa zisťuje ťažšie, väčšinou podľa typického zvuku. Klkaniu sa môžeme pokúsiť zabrániť pomocou remienka zapnutého na krku hneď za hlavou. Pri klkaní s oporou natrieme miesta, kde sa kôň opiera zubami, nepríjemne páchnucou pastou Formular DC.

Tkalcovanie (hodinárstvo) a chodenie po boxe

Pri hodinárstve kôň stojí zväčša pi dverách a presúva svoju hmotnosť na predok, pričom prešľapuje z jednej prednej nohy na druhú a pritom pohupuje hlavou sem a tam ako slon. Pri chodení v boxe kôň obieha box rôznou rýchlosťou, v extrémnych prípadoch často dlhé hodiny kluše.
Obe necnosti sú dosť bežné pri ustajnení v boxe, hodinárstvo aj v stojisku. Kôň pri tejto necnosti stráca mnoho energie, sily a nervy potrebné na regeneráciu. Takisto sa k tomu pridáva aj opotrebovanie šliach a nôh. Tieto zlozvyky sú časté u koní, ktoré sú dlho v stajni osamote a nudia sa. Preto riešením tohto problému môže byť nejaký spoločník - kastrovaný osol, bezrohá koza či malý pony. Iným riešením sú veľké okná s mrežami medzi boxami, aby kone mohli na seba vidieť.